SLOVÁCI MAJÚ PENIAZE RADI, UKÁZAL PRIESKUM. TAK PREČO SA ICH BOJA?

29.09.2017

Peniaze a životná úroveň sú jednou z najdiskutovanejších tém u Slovákov. A aj keď väčšina tvrdí, že majú k peniazom pozitívny vzťah a že sa vo svojich financiách dobre orientujú, prieskumy poukazujú na rezervy v hospodárení. Nadácia PARTNERS a agentúra Focus* sa v poslednom prieskume pozreli bližšie na vzťah Slovákov k peniazom.

Podľa prieskumu takmer polovica opýtaných - 48 % má k svojej životnej úrovni neutrálny postoj. Tvrdia, že ich životná úroveň nie je ani dobrá, ani zlá. Viac než tretina - 38 % je so svojou životnou úrovňou spokojná a hodnotí ju ako dobrú. Naproti tomu 15 % sa na svoju životnú úroveň sťažuje. Pri otázke, či si respondenti myslia, že sa ich životná úroveň domácnosti zmení v priebehu jedného roka až 66 % opýtaných neočakáva žiadne zmeny, 19 % očakáva zlepšenie a 10 % naopak zhoršenie. „Životná úroveň Slovákov sa naozaj zvyšuje, čo dokazujú aj porovnania z prieskumov za posledné roky. Postupne rastú reálne mzdy, úspory v bankách, ale aj spotreba obyvateľov. Okrem iného aj súčasné extrémne vysoké rasty úverov svedčia o tom, že ľudia majú do budúcnosti pozitívne očakávania, že sa im ich situácia minimálne nezmení a budú schopní aj v najbližších rokoch splácať svoje záväzky vyplývajúce z úverov,“ hodnotí Maroš Ovčarik z Finančného kompasu.

SLOVÁCI SA NA PENIAZE POZERAJÚ CEZ EMÓCIE 

AŽ 63 % Slovákov uvádza, že majú peniaze radi, 5 % ich považuje za svoj život, naproti tomu sú 26 % peniaze ľahostajné a 5 % opýtaných peniaze nemá rado. Pozitívny vzťah k nim majú najmä preto, lebo im umožňujú mať kontrolu nad životom a dávajú im istotu. „Ak vnímame peniaze ako nástroj na život podľa svojich predstáv, treba mať jasnú predstavu, ako sa prostredníctvom peňazí k svojim cieľom dostanem. Na prvom mieste je vždy dobrý plán. Sledujem aj u našich klientov, že často nevedia, čo si vďaka svojim príjmom môžu, alebo nemôžu dovoliť,“ opisuje Andrea Straková z Partners Group SK. 

A aké sú najčastejšie obavy spojené s peniazmi? Pre 29 % z tých, ktorí majú peniaze radi, sú najväčšou obavou pokazené vzťahy s blízkymi a kamarátmi. Naopak tí, ktorí sa o peniaze nezaujímajú a nemajú ich radi, až 24 % nevidí dôvod sa financiám venovať, keďže peniaze nemajú. Až 19 % od peňazí odrádza to, že nedostali na škole žiadne poriadne vzdelanie súvisiace s hospodárením a s financiami.

S VÝPLATAMI SÚ SPOKOJNÍ, ALE VEDIA SI PREDSTAVIŤ AJ VIAC

Viac než polovica (53 %) pracujúcich Slovákov je spokojných so svojim zárobkom, no zároveň si vie predstaviť na výplatnej páske aj vyššiu sumu. Pritom približne 60 % uviedlo, že ich aktuálna výška čistého mesačného zárobku je do 700 eur. Opýtali sme sa, s akou čiastkou by boli Slováci spokojní? Z tých, ktorí sú aktuálne spokojní so svojim príjmom uviedlo až 60 % sumu do 1 000 eur mesačne v čistom. Zo Slovákov, ktorí sú nespokojní so svojim zárobkom (47 %), by polovica prijala mesačný príjem v čistom do 900 eur.

V LEPŠOM ZÁROBKU SLOVÁKOM BRÁNI STRACH

Viac než tretina (34 %) opýtaných ako dôvod, ktorý im bráni v lepšom zárobku, uvádza neochotu zamestnávateľa zvýšiť mzdu, a to aj napriek tomu, že má finančné prostriedky. Necelá tretina (27 %) tvrdí, že dôvodom sú vysoké dane a odvody a 22 % sa bojí, že by si zamestnávateľ pri ich žiadosti o zvýšenie platu našiel náhradu. Takmer tretina (28 %) uvádza, že sú spokojní s tým čo majú, alebo že nemajú radi zmeny. „Ak sa pozeráme na otázku - čo Slovákom bráni v lepšom zárobku, zohráva tu pomerne významnú úlohu faktor strachu,“ hovorí Ovčarik. Strach prevláda najviac u obyvateľov so základným a stredoškolským vzdelaním a s príjmom do 900 eur. Podľa Ovčarika táto obava vyplýva z vysokej miery nezamestnanosti. „Ľudia, ktorí chcú robiť, sú zvyknutí vážiť si to, čo majú a v konečnom dôsledku sa boja, že o to môžu prísť,“ myslí si. Odporúčaním Strakovej je zistiť si svoje možnosti v aktuálnej situácii a stanoviť si plán k naplneniu cieľov. „Výsledkom takejto analýzy môže byť aj konštatovanie, že je potrebné hľadať riešenia na zvyšovanie príjmov, teda na zvýšenie kvalifikácie a svojej hodnoty na trhu práce. S tým rastie sebavedomie a odvaha žiadať u zamestnávateľa vyšší príjem, ohodnotenie,“ hovorí.

SLOVÁCI A IDEÁLNE FINANČNÉ MIERY - 10:20:30:40

Aj keď sú dve tretiny (66 %) Slovákov presvedčené, že sa vo svojich financiách orientujú dobre, v hospodárení vidieť značné rezervy. „Slovákov dlhodobo učíme, že zdravé financie dosiahnu vtedy, ak sa priblížia k ideálnym finančným mieram 10:20:30:40,“ vysvetľuje Straková.

REZERVU (mesačne 10 % z príjmu) si nevytvára viac než tretina (35 %) opýtaných. A ďalších 28 % neodkladá do rezervy dostatočnú sumu. Podľa odborníčky je práve podceňovanie rezervy jednou z najčastejších chýb. „Prax ukazuje, že Slovákom chýbajú zadefinované finančné ciele počas života, alebo aspoň o nich dopredu nepremýšľajú. Rezervu netvoria pravidelne a neplánujú ročné výdavky, a potom majú pocit, že stále niečo „vybehne“ počas roka. Dovolenka v lete či vianočné darčeky sú výdavok opakujúci sa každý rok a dá sa  pripravovať na ne systematicky a postupne z mesačných príjmov,“ tvrdí Straková.

DLHODOBÉ AKTÍVA (mesačne 20 % z príjmu) dostatočne nevytvára a na budúcnosť sa nezabezpečuje až 94 % opýtaných. Nástroje, ktoré Slováci najčastejšie využívajú na zhodnotenie peňazí, sú bankové vkladové produkty, investičné životné poistenie, doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier). „Slováci dlhodobo patria k najviac konzervatívnym národom v rámci Menovej únie. Dominantnú časť svojich úspor majú uloženú v bankových produktoch, ktoré dnes takmer vôbec nezarábajú. Dokonca na bežných účtoch s nulovou úrokovou sadzbou. A len pomerne malú časť úspor investujú. Vo vyspelých krajinách je tento pomer významne iný,“ vysvetľuje Ovčarik. Podobný názor má i Andrea Straková: „Stále máme zakorenený pocit, že peniaze na účte, ktoré navyše vidíme, sú jediné. Dávajú pocit väčšej istoty či bohatstva,“ opisuje. A aj keď sa jej zdá, že ľudia už pomaly začínajú hľadať spôsoby, ako zhodnotiť úspory: „Zatiaľ nie veľmi úspešne. Stále je obrovské množstvo v bankách a významnejší posun je len k málo výnosným alternatívam, ako sú peňažné fondy. Ľudia často netušia, že investícia môže začínať už od desiatky eur, investíciu si spájajú s množstvom peňazí,“ konštatuje. Z tých, ktorí neinvestujú, až 71 % uvádza ako dôvod nedostatok finančných prostriedkov a 18 %  investovanie nepovažuje za dôležité. Podľa odborníkov je významným faktorom vzťahu Slovákov k investovaniu práve nedostatočná finančná gramotnosť. „Kto chce investovať, musí rozumieť základným princípom, musí vedieť, že investovanie má svoje pravidlá a ak sa dodržiavajú, investor dokáže minimalizovať riziká a výrazne zvýšiť svoje úspory,“ vysvetľuje Ovčarik.

ÚVERY (maximálne do 30 % z príjmu) – nejaký úver, či pôžičku spláca viac než polovica (55 %) opýtaných. Podľa pravidla ideálnych finančných mier by splátka úveru nemala prekročiť 30 % z mesačného príjmu domácnosti. „Pokiaľ ide o spotrebné úvery, nákup na splátky či nebankové pôžičky, ich výška by mala byť optimálne 0 %. Týchto úverov sa treba snažiť čo najskôr zbaviť a nezadlžovať sa ďalej,“ upozorňujú odborníci.

SPOTREBA (nie viac ako 40 % z príjmu) je oblasť, pri ktorej sa Slováci prestávajú kontrolovať. Až 85 % opýtaných uvádza, že na bežnú spotrebu dáva viac, ako je spomínaných 40 %, ktoré odporúčajú odborníci. Uvažovanie a vzťah k peniazom Slovákov ilustruje aj otázka, čo by urobili s vyšším obnosom peňazí. Nad investovaním a rezervou rozmýšľa 60 % opýtaných a na spotrebu by peniaze využilo 40 % respondentov. Kým mladší Slováci by vyšší obnos peňazí použili na exotickú dovolenku, alebo kúpu lepšieho auta, skôr narodení Slováci myslia viac na budúcnosť a odkladajú už na horšie časy.  

*Prieskum agentúry FOCUS:

Reprezentatívny kvantitatívny prieskum formou face to face (osobných) rozhovorov realizovala agentúra FOCUS medzi obyvateľmi SR vo veku od 18 rokov, na vzorke 1 511 respondentov. Realizoval sa v júli 2017.